Marble dance

22. march 2017 at 17:57 | Gréti |  The short ones
Floors. Wooden floors and wooden doors and wooden chairs and wooden halls, wooden marbles in the corners. Don´t go near them.
Scattered children of little black holes. If they come around... If they come, don´t greet them.
I wonder.
Little by little the air gets thicker.
I still wonder.
What might be their purpose?
Just look. Look at her. Look. The marble. A scooped out eye, lonely observator in the light of the day and in the vivid shadows of night, widely opened. Look. It looks, too. It is looking. Looking at me. Looking at you. Observing. Watching. Closer.
 

The Little Vixen´s Tale

22. march 2017 at 17:44 | Gréti |  The short ones
Run.
She tried to run.
She tried to escape.
She tried to get away.
All her life she spent trying.
Run.
Tiny little vixen splashed the forest red, a forever wet line of paint shivering amongst the brown bark and silver coins of shattered hourglass. The wind raced in her fur, whirled it curly and bubbly, until her leather bitten by brisk breeze benumbed, until icicles hung from her upper jaw clinging-clanging as her legs hurried her forward.

The Longer than Longer than short ones (300)

22. march 2017 at 16:57 | Gréti

THE LONGER THAN LONGER THAN SHORT ONES

alias 300 words of almost giving a damn
 


The Short short ones (100)

22. march 2017 at 16:55 | Gréti

THE SHORT SHORT ONES

alias 100 words zygotes

The Longer than short ones (200)

22. march 2017 at 16:54 | Gréti

THE LONGER THAN SHORT ONES

alias 200 words fetuses



The long ones

22. march 2017 at 16:50 | Gréti

THE LONG ONES

alias everything carefully planned


The short ones

22. march 2017 at 16:47 | Gréti

THE SHORT ONES

alias the bank of random stuff




----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Slovak: It takes only one movement to fade...
Túlavá mačka - 1. časť
Túlavá mačka - 2. časť

Čo robia Japonci zle a ako sa poľahky naučiť Kanji (japonské znaky).

3. september 2015 at 19:16 | Gréti
Japončina (Nihongo):
~približne 2 500 znakov (Kanji)
~jeden znak (Kanji) = stotridsaťtisíc významov a čítaní
~3 abecedy (Hiragana, Katakana, Kanji)

Tri dôvody, prečo to väčšina vzdá skôr, než sa stihli pustiť do učenia. Alebo aspoň toto je spôsob, akým nám to predstavujú učitelia a hrubé knižky pre samoukov. Ťažké. Domácim trvá niekoľko rokov naučiť sa 2 500 Kanji a s tým si prečítajú len dennú tlač! Tebe to bude trvať trikrát toľko. Samozrejme. A ja som dúhový jednorožec v prevleku.
Hovadiny.
Taký, čo to tvrdia prikreslli malým potvorkám z tieňov krídla, veľké tesáky a nakŕmili ich výbušninami. Japončina sa dá naučiť. Za krátky čas (desať rokov môžete ľuďom maximálne tak otrieska o hlavu) s dobrými výsledkami.

Túlavá mačka (1/2)

25. august 2015 at 20:47 | Gréti |  Jednorázovky

TÚLAVÁ MAČKA

1. časť

Dĺžka: Jednorázovka rozdelená z dôvodu... Bola pridlhá na jeden článok
Žáner: Realistické prekvapenie (rozumej: netuším, čo presne sa z toho vyvinie) - akcia s prímesou hororu nadnesená vtipom
Definícia žánru: BLAH.
K úvodu: Chcem ísť spať a nezobudiť sa skôr, než do Silvestra. Nanešťastie mám veľa naplánovaného (ja to volám práca, pre iného vyhnutné zlo) a toto je moja prokrastinácia. A jej dielo.
Príbeh sa odohráva v malom Nórskom meste a hlavná postava sa volá Skule Brekke. Všetko ostatné v príbehu :)



Tresk!
"Máte ho?"
"Šiel týmto smerom!"
Tancujúce žlté svetlá. Zažmúril som oči.
Ak mienia takto pokračovať prisahám, že sa čoskoro budú zodpovedať vlastnej smrti.
Tresk!
"Stratili sme ho."
Pozviechal som sa z postele, aby som následne vyzrel von oknom. Z diania som však už zachytil iba dve miznúce siluety v čiernych uniformách a baterkami v rukách.
Znova...
Prečo sa toto deje práve mne?

Treba načúvať písmenám (Ochutnávka z príbehu)

9. august 2015 at 9:30 | Gréti
Niektorý ľudia počujú farby a ochutnávajú zvuky. A nepotrebujú k tomu drogy. Napokon, je to tak jednoduché. Stačí sa správne narodiť, nechať si od prírody natlačiť do mozgu jedinečný odtlačok. Teda, nie až tak jedinečný. Pretože tento jav je pomerne častý.
Je krátko po polnoci a ja buntoším. Zhováram sa s démonmi, kujem pykle s diablom a zakladám stávky zo Šťastenou - Ako dlho so mnou ešte Múza vydrží v jednom tele, než ma znovu zavrhne. A píšem, pretože potrebujem žiť. A práve prežívam život, o kotrého jedinečné zážitky by som sa s vami rada podelila. Pretože takéto s garanciou dvakrát nezažijete.
Synestézia.

Where to go next