Airipurish (The Adventures of Lace & Gabrielle)

22. july 2015 at 18:43 | Gréti |  The Adventures of Lace & Gabrielle
V poslednej dobe to vyzeralo v mojej hlave takto:
A na ceste k znovu objaveniu svojej spisovateľskej iskry som objavila "Free Writing" (Teda: Naklep do klávesnice prvé, čo ti príde na rozum, bez rozmýšľania a možno sa ti podarí naladiť sa na správnu vlnu.). Áno, bola som veľmni zúfalá, cnelo sa mi po niečom, čo vyzeralo čitateľne a musela som to skúsiť.
Pre srandu králikov, aby nebola moja liečba založená na úplnej náhode myšlienok, vytvorila som si dve nové postavy a prostredie bez zábran, aby som sa mohla cítiť ako dieťa na pieskovisku, pretvárajúce svoje sny a myšlienky do reálnej podoby. Alebo dieťa s plastelínou v ruke. Whatever...
A bez ďalšieho zbytočného zdržovania vám, moje drahé baktérie, predstavujem:

The Adventures of Lace & Gabrielle

1# AIRIPURISH

Dĺžka: Jednorázovka z cyklu príbehov o Lace a Gabrielle
Žáner: Fantasy, Sci-fi, Akčné dačo, Mindfudge, Komédia
K úvodu: Lace a Gabrielle sú dve šestnásť ročné dievčatá, ktoré sa snažia prežiť vo svete, kde sú pravdepodobne jedinými žijúcimi ľudskými bytosťami. Raz bojujú s dvojhlavými prepasenými buldogmi a inokedy sa jedna rozhodne, že tú druhú zhodí z vysokého vodopádu. Pretože prečo nie?

AIRIPURISH (Inšpirácia pochádza odtiaľto)
Téma: Gabrielle sa snaží rozprávať cudzím jazykom - Airipurish-tinou, ktorú predpokladá za reč drobnej diabolskej príšery menom Airipurude.

Prajem príjemné čítanie,
Gréti :3


"Gabrielle! Pohni si, musíme ísť. A prestaň sa konečne hrať s tým kameňom!"
"Počkaj, najprv chcem skúsiť, aká je tá jaskyňa hlboká!" zakričí pohŕdavo späť i naďalej vyhadzujúc kus masívneho šutra do vzduchu ako loptičku.
Jej hlas vkĺzne i do obrovského otvoru v hore pred ňou a vytvorí jemnú ozvenu. Teraz sa cíti ako kráľovná sveta z akčného filmu, keď vyhlasuje vojnu svojim nepriateľom a sprievod jej robia blesky a hromy.
"Gab, to nie je studňa ale jaskyňa," pokrúti nad ňou hlavou a zo zeme zodvihne červeno-čierno-biely vzorovaný ruksak. Je celý od prachu a blata, tu a tam trošku premočený, ale ona sa s tým nezaoberá.
"Ja predaa viem," zlostne si dupne a obráti sa späť k zívajúcej temnej prázdnote.
Vyzerá ako čierna diera, portál vedúci do druhej dimenzie. Ako veľká, rozďavená papuľa príšery z tieňov, ktorá by ju pohltila akonáhle by vkročila jedinou nohou.
Chvíľu ju hypnotizuje. Potom pohliadne na kameň. Napriahne sa.
"Nech ťa ani nenapadne tam dnu ten kameň hádzať!" zakričí na ňu, ako si zaväzuje sveter okolo pása.
Horúci tropický deň si vyžadoval drobné zmeny. Dlhé riflové nohavice sa jej podarilo vyhrnúť až po kolená a tenisky aj s ponožkami napratala do batohu. Prašný terén, ktorý ich cesta práve poskytovala, vyzeral byť ako-tak ideálny na kráčanie na boso.
"Prečo?!" zvolala naštvane.
Lace ju vždy musela kvôli niečomu napomenúť. Vždy jej musela niečo zakázať. Vždy si našla spôsob, ako ju obmedzovať. A začínala toho mať plné zuby.
"Pretože nevieme, čo sa v tej môže skrývať a či niečo náhodou náraz kameňom do hlavy nezobudí z denného spánku. Čo mi pripomína - nekrič tak nahlas."
"Csch," odfrkla si, "Čo by tu aj chcelo žiť?"
"Gabrielle, hovorím ti, zlož ten kameň."
"Ale ja to len chcem skúsiť. Za pokus nič nedáš," proti podráždenému tónu Lace mohla protestovať iba dobrým dôvodom. Neodvážila sa jej oponovať rovnakým tónom.
Opätovne napriahla ľavú ruku k hodu.
"Gab, neopo-" vyštartovala k nej.
Neskoro.
Kameň zasvišťal vzduchom a užil si zopár desatín sekundy slávy, pokiaľ nespadol. Ozvalo sa tupé dupnutie. Dopadol na zem.
Lace zostala šokovaná stáť s pootvorenými ústami a zvyškom nedokončenej vety zakliesnenej v hrdle na polceste medzi svojim stanoviskom a Gabrielle.
"Vidíš? Dopadlo to na zem," potešila sa a radostne poskočila, "Netvár sa, akoby som ti práve odhryzla z nosa. Všetko je v úplnom poriadku. Nemala si sa čoho báť!"
Poskokom pricupitala k skamenelej kamarátke.
"Vidíš, aká som šikovná? Nič sa-"
"WRAU!"
Zem pod nimi sa náhle zatriasla.
"Gabrielle, to nie je zvuk všetkého v poriadku..." zarevanie ani drobné zemetrasenie ňou nedokázali pohnúť. Tak nejako sa pri Gabrielle naučila podvedome podobné udalosti očakávať.
Naopak Gab s ľakom podskočila a uhla sa neviditeľnému úderu. Obrátila sa k jaskyni a cúvla dva tri kroky dozadu.
"Mylsíš si, že to je veľké?" pípla.
"To neviem, ale radšej by sme mali ísť," poznamenala a schytila Gab za zápästie, aby ju mohla potiahnuť za sebou.
"WRAU!" po druhý krát to však už nemalo silu, ako po prvý. Doslova. Nepohlo to zemou, ani to neznelo ako poltonová šelma s nabrúsenými nervami i zubami, lačniaca po pomste a mäse.
Z tmy sa vyrútilo pomerne veľké, huňaté dačo zo snehobielou srsťou. Ako to zostalo v prírode tak čísté, to sa nevie. Zavrčalo to.
"Ideme!" zavelila Lace.
"Nie, počkaj Lace, stoj, aspoň sa pozri," nohami sa silou zaprela do zeme a potiahla zabránila jej tak v postupe, "Ani nevieš, čo to je."
"Ani to nechcem vedieť..."
"Ale ja to za to viem," vykrútila si ruku z jej zovretia, "Volá sa to Airipurude."
Lace zastala. Informácia jej mozog na okamih zamrazila. Nechápavo čučala na Gabrielle.
"To máš odkiaľ?"
"Čo?"
"Ten názov."
"A čo sa ty do toho staráš?"
"Ja-"
"Pre tvoje šťastie ovládam Airipurish-tinu. Teda ak dovolíš, teraz to pôjdem dohodnúť," pohodila vlasmi a vykročila k vrčiacemu stvoreniu.
"Že ty si si to práve vymyslela..." poznamenala a nečinne pozorovala, ako sa vzdialenosť medzi Airipurrude-om a Gab zmenšuje. Odrazu nemala náladu ju zachraňovať.
"Wrau-a!" zakívala rukou.
Vyzerala, akoby práve stretla dávneho priateľa.
Zvieratko naklonilo lavu do boku a prestalo vrčať.
"Auru waru sa iwraaaa wa wruua au waaa," uklonila sa mu.
Stvorenie neodpovedalo, len kopírovalo skúmavý, sústredený a prekvapený pohľad veľkých čiernych očí Lace.
"Wa-ruuu, wa-riiii, ua ru ua ra," začala rýchlo rozhadzovať rukami popri tom, ako sa zrejme snažila vyrozprávať svoj životný príbeh v spatlanine vymyslených slov, "sa ira..."
Airipurude a Lace neprestávali hypnotizovať idiota pred sebou s tým rozdielom, že zvieratko si nedokázalo rukou tresnúť po čele a nepoznamenalo:
"Ty krava."
"Wruar waru wa. Gabrielle," ukázala na seba, "Wraur-ra Lace."
Napokon zopakovala to, čo povedala po prvý krát. Aspoň Lace si to myslela. Pretože všetko, čo tu tá krava práve vysypala znelo rovnako. A divila sa, že by bola schopná si zapamätať to, čo povedala na začiatku po toľkých nezmysloch.
Siahla po rukoväti veľkého noža, ktorý jej vysel pri boku. Začala ho pomaličky vyťahovať z púzdra, aby Airipurude-a nevystrašila. Ak naň mala zaútočiť, potrebovala k tomu moment prekvapenia. Inak si netrúfla ani pomyslieť na šancu.
"Len žiadne prudké pohyby, len žiadne prudké-"
"WRUU-AAA-WRAU!" zarevalo stvorenie.
A zem sa znovu otriasla...
Tentoraz pod váhou jeho zadku.
Pretože sa posadil.
Lace sa prestala hýbať. Čo to dopekla má znamenať?
I Gabrielle zhupla na zem a posadila sa do tureckého sedu.
"Lace! Poď sem!" zakývala na ňu, "WRAU!, nás práve pozval na večeru. Vraj pozná jedno dobré miesto."
Keby mohla, čierno-vláskyna sánka by sa teraz válala na zemi v prachu.

"RAURA-U!" usmiala sa Gabrielle na stvorenie a s menšou poklonou odcúvala pár metrov. Na to sa otočila chrbtom k Airipurudovi.
"Vidíš, Lace, ja nie som sprostá. Viem, čo robím."
Celý večer viedla konverzáciu Gabrielle. Lace z toho nič nerozumela. Aspoň pokiaľ bolo možné tomu rozumieť. Napadala jej jedine možnosť, že prerastené jaskynné zvieratko sa cítilo osamelo a zľutovalo sa nad trošku mentálne postihnutým dievčaťom. Asi malo srdce, alebo čo, a nechcelo mu ublížiť, pretože sa nemohla brániť. Pretože bez mozgu nemala Gabrielle ako rozmýšľať.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Yummy^^ Yummy^^ | Web | 22. july 2015 at 20:04 | React

Je to vtipné, strelené, skrátka iné a páči sa mi to! Chcem viac častí :)

2 Sasha Sasha | Web | 22. july 2015 at 20:15 | React

you are alive !!! cítim sa akoby som sledovala epizodu supernaturalu , kde dean/pripadne sam/ umrie a potom sa objavi živý, wohooo! :) veľmi sa tešíím že si stale m edzi nami a s veľkou radosťou mením tvoju adresu v menu :)
inak skvela poviedka, takot na  večer mi sadla :))

3 Penny Mizuki Allonsy Penny Mizuki Allonsy | 23. july 2015 at 8:38 | React

Pěkně napsané :) Je to zábavné a celkem jsem se u toho i nasmála xD Zvlášt´ u toho "Napadala jej jedine možnosť, že prerastené jaskynné zvieratko sa cítilo osamelo a zľutovalo sa nad trošku mentálne postihnutým dievčaťom" :DD
Rozhodně piš dál, ráda si další tvoje povídky, či jednorázovky přečtu :)
Btw, samozřejmě, že jsem to myslela jako lichotku! :D Ani nevím, zda se to jako úražka dokáže brát xD
Já se zase klaním tobě, že se učíš japonštinu a čínštinu :)
Report z Đà Nẵng samozřejmě napíšu. Jen si nejsem jistá, zda ty bláboly někdo bude číst xD A ano, kéž bz sprchlo. Připadám si tu jak sopka. Je mi nesnesitelné horko a tím pádem jsem i celá přepupínkovatělá :´DD (je to kinda weird pocit psát po tak dlouhé době zase českou klávesnicí :´D  Měla jsem totiž něco s compem, ale bratranec je naštěstí génius, a tak mi nainstaloval češtinu aspon´ do not´asu :D Sakra zase tu melu bláboly xD)

4 Alethea Alethea | Web | 23. july 2015 at 20:36 | React

Ten wrau-wrau jazyk je skvelý! :D

5 kelly145 kelly145 | Web | 24. july 2015 at 9:13 | React

Páči sa mi to! Veľmi pekne píšeš

6 Vanessa Vanessa | Email | Web | 6. august 2015 at 16:54 | React

Jsem trochu zmatená se slovenštiny. Jen trošku. Jinak, už jsem přijela a připravuji se na odepsaní tvého komentáře- Zajímalo by mne , jestli máš někdy ty problém s češtinou, protože tohle na mne bylo dost těžké, ale hrozně zábavné. Používala si úžasné tvary a výrazy a nápad byl celkově hrozně vtipný, protože ukazovalo, jak někteří lidé jsou hodně naladěny na fantasy, ale musím říct,  že já taky. Konečně jsme zase četla něco od tebe a jsem mimořádně překvapená. Nevyměnil tě někdo?

7 Vanessa Vanessa | Email | Web | 6. august 2015 at 16:55 | React

Oprava, připravuji se odepsat na tvůj e-mai, popleta jméno mé.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement