It takes only one movement to fade...

15. july 2015 at 9:54 | Gréti |  Jednorázovky

IT TAKES ONLY ONE MOVEMENT TO FADE

Dĺžka: Jednorázovka
Žáner: Psychologické dačo
K úvodu: Samovražedné myšlienky sú svet mimo mňa, ale keď prší, zo mňa sa stáva fylozof. Preto tento text. Každopádne, podľa mňa je jedna vec byť skutočnou obeťou a druhá vec je nepochopiť pojem obeť. Áno, šikanu, tyraniu a ďalšie formy neľudských prestupkov vykonaných voči nám si nikdy nevolíme. Nemôžeme tomu zabrániť, nemôžeme za to - sme obeťou. Avšak ak si niekto zdvihne zbraň proti vlastnej hlave, v tom momente už nie je obeťou. Za to už nikto nemôže. Nikto predsa nepríde, nepodrží ti ruku a nepovie: Teraz sa ti už naplnil pohár, tak čo tak si vziať život? Tú ruku si drží ten človek sám, je to jeho vôľa, jeho rozhodnutie, za ktoré už nemôže nikoho obviňovať.
Verím tomu, že to je pre takýchto ľudí ťažké - ale za to im ešte nemôžem na všetko pritakať. Problémy nie sú voľba, ale samovražda je.

Prajem pekné čítanie,
Gréti :3



Stačí jeden pohyb. Stačí uvoľniť svaly, zakloniť sa a nechať pracovať gravitáciu. Nič viac. Nič menej. Len toľko. Stačí urobiť len toľko pre cieľ stať sa dažďovou kvapkou. Padnúť k zemi, splynúť s ňou. Zažiť svet vo voľnom páde.
Prečo to teda ešte neurobila?
Hľadí dolu, pohľad upretý k zemi.
Jeden drobný fliačik. Druhý. Tretí. A štvrtý.
Všetky napokon zaniknú v celku.
Zakloní hlavu k nebesiam. Sleduje, ako sa biele pásiky pred jej očami pohybujú zhora dolu. Prešli tak dlhú cestu, len k tomu aby zanikli.
Šedá sa vlní, nepokojne sa zmieta v kŕčoch. Rozpadáva sa na márne kúsky, aby sa zhmotnila niekde inde. I ona čoskoro zmizne z dohľadu. Potom sa vráti, aby sa na ňu nezabudlo. Aby pripomenula svoju existenciu a moc.
A čo tie kvapky?
Vidíme ich len pokiaľ padajú. Dopadnúc prestávajú existovať ako jednotlivci. Splynú v oceáne zbytočných trpkostí, kde každá molekula vody je pre svet rovnaká, samostatne bezcenná. Zabudne sa na ne. Rýchlo. Pretože zmiznú skôr, než si ich stihneme zapamätať. Tak ako prídu, tak i zmiznú.
A napokon, po každej búrke predsa len vždy vyjde slnko, vysuší ich stopy zemi z tváre. Vysvieti. Oslepí tmu. A znovu bude ticho.
Tak prečo sa obťažovať? Prečo chcieť zaniknúť?
Nie.
Nechce len tak padnúť a nezanechať trvalú stopu. Zmiznúť
Ak má padnúť, tak padne. Nie však sama. Neurobí ten jeden pohyb. Nikomu ani ničomu nebude šetriť prácu. Zostane stáť. Tu a navždy, pokiaľ nepríde ten čas. A ani vtedy sa neustí sama. Gravitácia ju k sebe bude musieť stiahnuť násilím.

 

1 person judged this article.

Comments

1 Penny Mizuki Allonsy Penny Mizuki Allonsy | Web | 15. july 2015 at 15:25 | React

Nadherne napsana jednorazovka :) Musim rici, ze dest je nadherne pocasi :) Ano, nejspis ted pro nekoho znim jako blazen, ale je to tak :D
Nekdy si rikam, ze je zivot k nicemu, ze je na nic. Ale vzdycky se vzpamatuji. Reknu si, ze je fajn. Mam tady svoji rodinu a sve pratele, ktere bych nikdy nemohla opustit :)
Rozhodne me zaujala tvoje jednorazovka a budu se tesit na dalsi :)
Btw, jak ses ptala ohledne te vietnamstiny. Ano, umim. Ne zrovna buhvijak mistrne, ale domluvim se :) Rozhodne jsem rada, ze mame latinku, nikoli znaky jako Korejci, Japonci, etc. :D Podle me je to zajimavy jazyk. Obvykle se slova skladaji z jedne slabiky :D Horsi je podle me pro cizince vyslovnost.
Abeceda je trochu odlisna. Nepouzivame z, j (a mozna i dalsi, na ktere si nemohu zrovna vzpomenout)
d- cteme jako j (nejsem si tim ale zrovna jista, abych tady neplacala blbosti :D )
đ- cteme jako normalni d v cestine :D
Mame hned nekolik diakritik: á, à, ả, ã, ạ :D
Mimochodem, je obdivuhodne, ze se ucis cinsky a japonsky :)
P.S. Snad nevadi, ze jsem se s tou vietnamstinou trochu rozepsala :D

2 Penny Mizuki Allonsy Penny Mizuki Allonsy | Web | 15. july 2015 at 16:08 | React

[1]: Vidis, zase jsem na neco zapomela xD
Co se tyce tech knih, je to ponekud tezsi, vybrat si mezi tolika :D Moje oblibena jednodilovka je asi Tajemstvi katakomb od Toma Egelandu. Co se tyce me nejoblibenejsi sagy, vaham mezi Hunger Games od Suzanne Collins a mezi Eon a Eonou od Alison Goodman :)

3 Alethea Alethea | Web | 15. july 2015 at 18:13 | React

Veľmi pekne napísané. Nedávno som videla taký film, že "Long Way Down" - je to o 4 samovrahoch, ktorí sa náhodou stretnú na streche tej istej budovy, z ktorej chcú skočiť. Nakoniec sa dohodnú, že skúsia vydržať ešte 6 týždňov a ak sa nič nezmení, potom ozaj skočia. Je to akože dosť blbosť a miestami som si vravela, že páni, tým dobre hrabe :D Ale inak zaujímavý film.

4 Sophia Sophia | Web | 16. july 2015 at 14:56 | React

Občas si přídu jak debil když prší protože ho pokaždý nějak prožívám.
Hlavně miluju teplý déšť když mi pak není zima.Vždycky zvednu hlavu nahoru, zavřu oči a prožívám to :D
Jinak moc hezky napsaný článek a děkuju za pochvalu jména.:)

5 Kai Kai | Web | 16. july 2015 at 21:06 | React

Wow, hodně krásně napsané!! Běhal mi mráz po zádech, jak moc detailně jsem si dokázala představit barvu krve. Ale bylo to dokonalé - popis v podstatě jednoduchého děje, procesu, neskonale trpkého, ale i tak to bylo obluzujícně a krásně napsané :) I přes veškerý pesimismus to v sobě neslo světlo optimismu :) jen tak dál, jsem ráda, že jsem si od tebe zase něco přečetla :)

6 Simona Gray Simona Gray | Web | 17. july 2015 at 10:43 | React

Dobre a zaujímavo napísané, smaovraždy sú vždy vďačná téma, vždy sa o nich dá písať znova a z nového uhla pohľadu. V mojich očiach sú ale samovrahovia zbabelci, ktorí nedokážu vyriešiť svoje problémy a preto si radšej vyberú zbabelú cestu von - útek. A teraz spustite, aká som necitlivá a hnusná :D

7 Penny Mizuki Allonsy Penny Mizuki Allonsy | Web | 18. july 2015 at 9:29 | React

[2]: Greti, jako blogerku te mam cim dal vic radsi :D xD
Ach ano, obcas trpim chvilkovou sebelitosti :D Ale ono to obvykle rychle prejde :D
Musim rict, ze je uchvatne, ze se ucis tolik jazyku najednou! :) U me by melo byt samozrejmosti ovladat vietnamstinu, nebot mam vietnamske predky :D Takze jsem rada, ze se domluvim a umim cist :D  
Ach ano, dest je uchvatny :3 Cloveka obvykle napada plno zajimavych veci, kdyz prsi :D

8 Yeanni Yeanni | Web | 18. july 2015 at 20:31 | React

Krásne napísané, dobre sa to číta :)

9 Valuš Rainbow Valuš Rainbow | Web | 21. july 2015 at 17:40 | React

Krásný vzled blogu , smysluplné články . Máš to fakt supr vymakaný :)

10 Mora Mora | Web | 22. july 2015 at 13:51 | React

Je to krásne napísané, nikdy som nad dažďom takto nerozmýšľala: Prešli tak dlhú cestu, len k tomu aby zanikli. Vidíme ich len pokiaľ padajú. Dopadnúc prestávajú existovať ako jednotlivci. :)
To psychologické dačo sa ti teda veľmi podarilo :) Pochopila som správne, že nakoniec neskončila ? :)
To mi pripomína že ja som kedysi tiež rozmýšľala nad samovraždou :D Že by bolo super zdrhnúť od problémov, ale potom som si povedala, že to nie je so mnou až také zlé, že si chcem vlastne ešte užiť život a navyše by som nedokázala tu nechať moju rodinu a známych :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement