Treba načúvať písmenám (Ochutnávka z príbehu)

9. august 2015 at 9:30 | Gréti
Niektorý ľudia počujú farby a ochutnávajú zvuky. A nepotrebujú k tomu drogy. Napokon, je to tak jednoduché. Stačí sa správne narodiť, nechať si od prírody natlačiť do mozgu jedinečný odtlačok. Teda, nie až tak jedinečný. Pretože tento jav je pomerne častý.
Je krátko po polnoci a ja buntoším. Zhováram sa s démonmi, kujem pykle s diablom a zakladám stávky zo Šťastenou - Ako dlho so mnou ešte Múza vydrží v jednom tele, než ma znovu zavrhne. A píšem, pretože potrebujem žiť. A práve prežívam život, o kotrého jedinečné zážitky by som sa s vami rada podelila. Pretože takéto s garanciou dvakrát nezažijete.
Synestézia.


Pomerne častá vrodená "chyba", keď, ako som už na začiatku povedala - môžete počuť farby a ochutnávať zvuky. Normálne sú jednotlivé časti vášho mozgu jedna od druhej izolované, avšak v tomto prípade, v prípade synestézie, sa niekde bariéra pretrhne a dve časti sa spolu začnú rozprávať. Vyústi to do vnemov, zmiešaných vnemov, aké normálny človek nemá odkiaľ vziať. Niekedy majú dokonca jednotlivé písmená abecedy vlastné jedinečné osobnosti.
Mattew Conner sa zo synestéziou narodil tiež. A síce v nej nespočíva pointa príbehu, pretože toho dejová línia sa plazí po nepreskúmaných lesoch a tvorí naprieč nimi cestičky, je kľúčovou súčasťou.
Nepoviem k príbehu nič. Budem mlčať ako hrob. Mojím cieľom je teraz dať vám ochutnať kúsok z koláču môjho terajšieho potešenia.
Prosím, ponorte sa do malého guľovitého sveta metafor, kde každá čiara končí na rovnakom mieste a skúste uhádnuť, kto sú dve klebetnice, vnemy čo spolupracujú ako jeden. (Akýsi môj malý experiment. Som zvedavá, či sa aj bez začiatku príbehu, ktorý hádže tieň vysvetlenia na neosvetlené, dá zistiť podstata opisovaného deja. Vložila som to dnu pomerne jasne, len neviem, či dostatočne.)

ILÚZIA DRAKOV

Malý drak. Veľký drak. Hranatý drak. Je veľký, ba priam mohutný, avšak všetko, čo ho tvorí je proti nemu zrnkom piesku na pláži. Čiernym zrnkom, prázdnym zrnkom, s nožičkou i bez, také ako ho vypľulo more, len čo ho opustila dobrodružnosť a spadlo z čiernych vlniek do bielej vody bez chuti. Aby ju ochutilo. Voda potom chutí, sladko i slano, kyslo i horko, všelijako. Záleží od piesku, do ktorého ryje svoj príbeh na dne.
Tento konkrétne je hranatý - hranatý príbeh hranatých obrysov a hranatých slov. Zrnká piesku transformovali do podoby hranatého draka. A hranatý drak reže do jazyka. Vtláča mu svoju podobu. Pramení krv. A táto krv sa ocitá tam, kde vznikla, v belobe i černote, raz tu raz tam. Kvapká, tu rýchlejšie, tam pomalšie. Drak ožíva.
Zrniečka piesku vzplanú v ohni, jedno po druhom červenejú. Pripomínajú tú krv, presne tú, ktorú prelievajú. Zohrievajú telo, podpaľujú dušu - podkurujú v pľúcach veľkého tvora.
Nekonvexný šesťuholník. Trojuholník. Obrátený trojuholník. Kosoštvorec.
Z veľkých nozdier vyfúkne dym, popol a prach. Všetko zrnká piesku. Drak sa prebúdza.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Penny Mizuki Allonsy Penny Mizuki Allonsy | Web | 14. august 2015 at 9:58 | React

Strasne se mi libi tvuj styl, jakym pises :3
Abych se priznala, ja to slovo synestezie slysela poprve :'DD Takze jsem jeste zapatrala na googlu (ano google slouzi xD) a co jsem se tak dozvedela z googlu, tak si myslim, ze tam je hmatovy a cichovy vjem :D Casto si tam totiz uvadela tvary, a pak take chut vody.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement